Odfotili by ste sa v zabudnutých tričkách svojich bývalých priateľov? Alebo by ste to „zabudnuté“ jednoducho nechali tak? Každopádne, keď sa pozriete na nasledujúce portréty žien v tričkách svojich bývalých lások, pripravte si vreckovky, pretože na Vás čakajú dojemné momenty. Tieto fotky nesú v sebe skutočne hlboký odkaz.
Suroviny plné emócií
Projekt “Lovers shirts” vznikol zo spolupráce fotografa Carla Richmonda a spisovateľky Hanne Steena. Milovníci košieľ z Los Angeles sa rozhodli osloviť desiatky žien preto, aby ich mohli odfotiť v tričkách svojich bývalých milencov. Nešlo však len o obyčajné fotenie. Aby bola na fotke istá surovina emócií, absolvovali s každou ženou rozhovor, počas ktorého sa museli pozerať do zrkadla. „Potom, čo všetky sedeli so svojimi pocitmi a ich image sa odrážal späť na nich, sme začali rozhovor. Snažili sme sa byť maximálne ohľaduplní pre zraniteľnosť, ktorú dokáže vyvolať kúsok látky, ktorý mali na sebe, “ hovoria umelci.
Fragmenty a básne
Konverzácie so ženami anonymne nahrávali. Carl aj Hanne z týchto nahrávok nakoniec vybrali isté vety a fragmenty z každej ženy a umiestnili ich do dlhého bloku textu. K fotografiám tak vytvorili aj voľnú formu prózy, ktorá sa začína týmto fragmentom: „Pripadá mi to ako vlajka, s ktorou neprestávam mávať.“ Blok textu pokračuje vyjadrením ďalšej ženy: „Je to len handra, ktorú som zmenila na sľub, aby nikdy neodišiel.“ Carl a Hanne dúfajú, že týmto projektom odpovedia na otázky, čo je láska, aké je to milovať a následne niekoho stratiť. „Z našich anonymných subjektov osobných skúseností čerpáme príbeh o ľudskej schopnosti milovať, stratiť, ale aj ísť ďalej,“ dodávajú obaja.
Iba predmety?
Fotky ukazujú aj ženu, ktorá zviera červený sveter svojho manžela. Je vdovou a babičkou fotografa Carla Richmonda. Žena drží tkanivá, ktoré na fotke nie sú iba predmetom, ale niečím, čo jej z lásky zostalo. Niektoré tričká a ženy sa stávajú hlbokým zamyslením, iné zase ukazujú obavy, neistotu, ale aj odvahu vykročiť smelo vpred. Veľký projekt vznikol vďaka rozpadu Hanninho vzťahu. „Keď sa môj vzťah skončil, chýbalo mi to. Nosiť jeho tričká, voňať ho, keď ma objíme. Chcela som vytvoriť projekt, ktorý by sa na rozchod mohol pozrieť do hĺbky,“ vysvetľuje Henna. A čo všetko sa premieta v jednom tričku? Pocit, keď sa dotkne Vašej pokožky, keď myslíte na to, kedy ho mal na sebe. Prehráva sa Vám film Vášho vzťahu. A tričko nie je predmetom, ale spomienkou.
Autorka: Stanislava Andraščíková
Zdroj a foto: dailymail.co.uk, herclayheart.com
