Keď Sarah ukončila svoj vzťah, nebola pripravená na šok, ktorý prišiel
Sarah Betteridge, 26, Wrexham, UK
Je koniec! Povedala som rázne. Môj priateľ Barry stratil trpezlivosť a ja som to už nezniesla. Rozchod bolo to najlepšie rozhodnutie, aj keď nám prinieslo mnoho strachu.
Keď sme sa prvýkrát stretli, bol to taký milý muž. Pracoval ako predavač v obchode s kobercami. Raz som sa tam zastavila aj so svojimi deťmi Jessmine (sedem), Nathan (šesť), a Kieron (štyri) kúpiť nové podlahy do domácnosti. Veľmi ochotne a rád nám pomohol. Potom som ho občas zazrela, keď jazdil autom po okolí.
“Mohol by som ťa pozvať von?” …spýtal sa ma nesmelo… “Teba a tvoje deti?” Mne ako slobodnej matke imponovalo, že príjme aj moje deti. Vyzeral ako skutočný otec – bol to muž presne pre mňa.
Narodila som sa s chorobou zvanou Connexin. To znamená, že som takmer úplne hluchá. Je to spôsobené chybným génom a sluch sa mi začal zhoršovať, keď som mala 4 roky. Môj dedko bol hluchý, ale aj môj brat Robbie. Kým Nathan a Kieron majú dobrý sluch, Jessmine je na tom rovnako ako ja.
Moje ťažkosti vyzerajú hrozne, ale mať pri sebe Barryho bolo skvelé. Pomáhal mi s deťmi a vozil ma do nemocnice na prehliadky. Všetko sa zdalo dokonalé. Až jedného dňa sa všetko zmenilo, Barry stratil nervy. Všimla som si, že bol stále viac a viac podráždený. Keď sa Nathan správal trochu „protivne“, Barry ho odtiahol za golier do domu. Zdala sa mi to prehnaná reakcia. Nemohla som prijať niekoho, kto je tak hrubý k chlapcom.
“Je koniec,” povedala som mu. Nemala som pochybnosti, že som spravila správnu vec, ale od tej chvíle sa to spustilo. Rozchod odštartoval vlnu teroru. Barry mi začal písať a neúnavne volať. Keď som mu neodpovedala, začal sa správať nebezpečne.
Išla som ho udať na políciu a tam mi sľúbili, že zasiahnu. Ale len o pár dní neskôr, keď som išla s deťmi do školy, nás čakal vo svojej dodávke. “Ak pôjdete znova na políciu, budem stínať hlavy!” zareval nahnevane. Nathan bol veľmi vydesený a plakal. “Má na mysli to, mami?” spýtal sa.
“Samozrejme, že nie,” povedal som s úsmevom.
Ale desivé textové správy pretrvávali naďalej. “Predo mnou sa neskryjete, všetkých vás spálim.” Čoskoro sa zdalo, že zakaždým, keď som odišla z domu, Barry sa tam vkradol. Raz v noci som našla rozbité sklo na prízemí. Pred spaním som si vždy vytiahla implantát z uší, takže som nič nepočula. Bol to Barry? Nebola som si istá, ale veľmi som sa bála.
Aj keď som povedala polícii o rozbitých oknách, nenašli dostatok dôkazov, aby ho mohli zatknúť. Desivé epizódy pokračovali. “Vy všetci zhoríte v pekle,” napísal nám.
Linka na mojom telefóne začala byť nedostupná a v schránke som našla nejaký list. “Chystám sa spáliť váš dom. Sladké sny!” Tiež tam bol výstrižok z novín o šiestich deťoch zabitých pri požiari.
Určite to bol Barry, už som nemala pochybnosti. Aj keď mi polícia sľúbila, že to vyšetrí, necítila som sa v bezpečí. Bála som sa po celú dobu, nemohla som spať a nechutilo mi jesť.
V noci som spala spolu s deťmi, bála som sa o nich. Môj lekár mi predpísal prášky na spanie. Ten večer som bola unavená, tak som si dala len jeden.
O štyri hodiny neskôr som sa zobudila. Keď som otvorila oči, Nathan vystrašene pobehoval po izbe. Inštinktívne som schmatla sluchový implantát a okuliare. Zrazu som počula Nathana a Kierona kričať, sused búchal na predné dvere. “Vypadnite,” kričal. “…dom je v plameňoch .“
Vzala som deti a rozbehla sa von. Konečne čerstvý vzduch. Oranžové plamene olizovali zadné steny a dvere. Dom bol v jednom ohni, detský domček a trampolína horeli tiež. Keď prišli záchranne služby, uvedomila som si, že Barry svoje varovania myslel vážne. Mali sme šťastie…
Nakoniec bol Barry zatknutý. V novembri 2013 sa priznal pred súdom k podpaľačstvu, ako aj k bezohľadnému a život ohrozujúcemu správaniu. O mesiac neskôr bol odsúdený na sedem a pol roka. Neuveriteľne sa mi uľavilo, keď som sa dozvedela, že nás už nebude ohrozovať. A teraz sa budem musieť znova naučiť normálne žiť…
Zdroj a foto: thatslife.com.au
