Možno to dobre poznáte. Spálňa a manželská posteľ už dávno nie sú súkromnou oázou milujúcich sa manželov. Ich láska sa musela rozdeliť medzi ďalších členov rodiny, ktorí teraz okupujú voľakedy tak dôkladne stráženú a vysoko intímnu zónu. S partnerom ste sa netúlili už ani nepamätáte, na výraznejšie zblíženie sa osmelíte snáď iba vtedy, keď si deti náhodou vezme na malú chvíľu stará mama. Večer sa túžite zvaliť do postele a vychutnať si jeden druhého, no Vaše deti vyhlasujú striktné “NIE”. Už opäť sú v manželskej posteli a vy nedokážete odolať ich prosebným očkám. Kedysi dovolili rodičia deťom zdieľať s nimi posteľ preto, lebo domácnosť zápasila s nedostatkom priestoru či postelí. Tieto problémy moderná rodina takpovediac nepozná, v súčasnosti je to o niečom inom. Poďme sa pozrieť na to, prečo sa dnes delia rodičia s deťmi o spoločnú posteľ najčastejšie.
Dojčenie
Jedným z hlavných príčin, prečo deti nespia vo svojich posteliach, ale pri mame a otcovi, je dojčenie. Je totiž pohodlnejšie nechať bábätko blízko pri sebe a nemusieť k nemu počas noci niekoľkokrát vstávať. Stačí, keď sa mamička iba pretočí, v polospánku priloží k dieťatku prsník a je to.
Hoci v takejto spánkovej polohe hrozí najmenším detičkách vo zvýšenej miere udusenie, väčšinu mamičiek to neodradí a jednoducho tak naďalej fungujú. Mnohé vyzdvihujú nielen pohodlnosť takéhoto spania, ale i prehlbovanie citového puta medzi matkou a dieťaťom. V poriadku, ak to viete ustriehnuť a skutočne si vychutnať tieto okamihy. Riešením môže byť aj prídavná postieľka k posteli, vďaka ktorej bude mať každý zúčastnený svoj komfort. Neskôr, keď už deti matkino mlieko dávno nepijú, je oveľa ťažšie naučiť ich na kúzlo, ktoré predstavujú vlastné detské postieľky. Drobčekom sa od rodičov jednoducho nechce.
Detská posteľ je im cudzia
Mnoho takto „odchovaných“ detí má vážne ťažkosti spať vo svojej posteli, nieto ešte vo vlastnej izbe. Dôvodov je viacero… Boja sa spať osamote alebo si až príliš zvykli na pohodlie po boku matky. Nechce sa im zmeniť zabehnuté. Čo na tom, že už chodia do školy a rodičia dávno zabudli, aké to je mať izbu a manželskú posteľ len pre seba? Skutočne by ste sa divili, čo takéto hromadné spanie narobí s rodinnými vzťahmi.
Pre a proti
Nik netvrdí, že musíte dieťa „vyhnať“ hneď, ako dovŕši prvý rok, ale zasa na druhej strane, návyky sa budujú odmalička, aj tie spánkové. Čím dlhšie budete s premiestnením otáľať, tým viac bude Vaša ratolesť odporovať. A predstava, že bariéru medzi Vami a partnerom tvorí v manželskej posteli dvanásťročný (skoro)pubertiak, určite nie je práve najlepšia. Možno sa Vám tomu nechce akosi veriť, ale aj takéto prípady sa stávajú a nie je ich málo. Najzarážajúcejšie na celej veci ale je, že rodičia, ktorí sa kvôli svojim deťom vzdali vlastného spánkového komfortu, si to ešte aj po svojom obhajujú. Teda väčšinou. Vraj sú si s deťmi vďaka tomu bližší, tak čo na tom, že manželský život akosi stagnuje (ak už úplne nevyhasol)?
Často sa spoločnému spaniu s dieťaťom nebránia slobodné, respektíve rozvedené mamičky, ktorým pomáha, že v noci nie sú samy. Ale je to rovnako prínosné aj pre deti? Odborníci tvrdia, že nie. Jednak sa tým prehlbuje závislosť detí na rodičoch, ich nesamostatnosť, no trpí tým aj sexuálny život rodičov a v neposlednom rade i spánkový režim všetkých zúčastnených. Spánok v súkromí vlastnej postele sa nemôže rovnať spoločnému spaniu viacerých ľudí, kde hrozí neustále rušenie, buchnáty i kopance, čo sa nepriaznivo odráža na sústredenosti, a to tak u detí v škole, ako aj u rodičov v práci.
Takže, kedy je vlastne najvyšší čas rozlúčiť sa s dieťaťom a poslať ho spať do vlastnej postele?
Ak ste tak ešte neurobili, zamyslite sa, či už Vaše dieťa nie je skutočne v puberte a rýchlo s tým niečo urobte. Možno Vás to bude stáť niekoľko sĺz, reptania a obviňovania, ale konečne sa dobre vyspíte a možno i niečo viac.
Zdroj: redbookmag.com/life/mom-kids/advice/a6529/cosleeping-parents-kids/
Foto: files.detskapostel.com/200009760-8447086383/Next%202%20me%20crib%20dove%20grey_New.jpg
