Oceľový chlapec

0
229

10Maznali sme sa na pohovke, keď môj syn Harvey priložil uško na moje vypuklé bruško a zachichotal sa. „Myslím že počujem Holly, mami“ povedal. „Mal by si jej spievať. Keď bude teraz počúvať tvoj hlas, spozná ho, keď sa narodí!“ A on jej spieval. 

Veľa sa toho zmenilo odvtedy, ako som mu ja a môj muž Daniel povedali o tom, že som tehotná. Moji ďalší synovia – Tyreese (11) a Lennox (9) sa veľmi tešili, no Harvey vyzeral dosť namrzene. „Nechcem dieťa!“ sťažoval sa. „Myslím, že Harvey nemá rád myšlienky týkajúce sa dospievania.“ Zdôverila som sa svojej sestre Rachel. Našťastie ju niečo napadlo. „Byť veľkým bratom je veľmi dôležitá úloha,“ povedala mu, „a toto je príručka, ako byť veľkým bratom“. Venovala mu knihu s názvom ‚Stanem sa veľkým bratom‘, jeho tvár sa rozžiarila a spolu sme tú knižku čítali každý večer pred spaním. Čím väčšmi rástlo moje bruško, tým viac sa tešil. „Budem sa o ňu starať,“ zveril sa mi jedného večera. „Ja viem,“ odpovedala som mu s úsmevom.

Harvey na splnenie svojho sľubu nemusel dlho čakať. Hneď na druhý deň som porodila cisárskym rezom malé dievčatko, Holly. Naše deti medzitým strážila Danielova sestra. Po tom, ako mi konečne dali moju malú dcérku prvýkrát do náručia a trošku sme sa pomaznal, šiel Daniel zavolať aj ostatných, aby sa prišli pozrieť na dieťatko. No keď sa vrátil, bol veľmi ustaraný. „Moja sestra zobrala Harveyho ku doktorovi. Práve je na nejakých vyšetreniach o poschodie nižšie,“ povedal. Harvey prekonal pred niekoľkými miesiacmi niekoľko infekcií močových ciest. Liečili sme ho antibiotikami. Lámala som si hlavu nad tým, prečo ho doktor poslal do nemocnice na testy. „Som si istý, že sa niet čoho báť,“ chlácholil ma Daniel. Harvey absolvoval všetky potrebné vyšetrenia a prišiel sa aj s ostatnými pozrieť na svoju malú sestričku. „Môžem si ju podržať?“ spýtal sa. Mal na sebe tričko s nápisom „Som veľký brat“, ktoré sme mu nedávno kúpili. Moja sestra, Jenny, mu maličkú jemne umiestnila do lona. Láskyplne ju objal a mňa zaplavila vlna šťastia. No stále som mala nepríjemný pocit z toho, že ho doktor poslal na testy do nemocnice. Bolo v tom niečo, čo ma veľmi znepokojovalo. Neskôr za mnou a Danielom prišli dvaja lekári a chceli s nami hovoriť. „Zistili sme, že Harvey má hrčku na pravej obličke,“ začal nám jeden z nich vysvetľovať, “je to zhubný nádor!“ „Nie!“ zalapala som po dychu. V tom momente som však zo seba nemohla dostať žiadne ďalšie slová a moja jediná myšlienka bola, že Harvey môže zomrieť.

Môj malý synček musel byť prevezený do nemocnice Johna Radcliffa v Oxforde, pretože ho chceli podrobiť testom MRI. Daniel ma priviezol k nemu, aby sme sa mohli rozlúčiť. „Kde je Holly?“ spýtal sa Harvey hneď ako ma uvidel. „Spí,“ odpovedala som, „dedko ťa zajtra vezme do inej nemocnice ku špeciálnym doktorom, máš v tele zlé baktérie a oni vedia ako ich zničiť.“ „Dobre,“ povedal, „kedy sa môžem rozlúčiť s Holly?“ Stále myslel iba na svoju malú sestru. Po vykonaní MRI mi volal poradca. Vysvetlil mi, že ho chcú operovať a nádor chirurgicky odstrániť. Bohužiaľ, tiež zistili, že jeho nádor je veľký ako rugby lopta a musia ho zmenšiť pomocou chemoterapie. Predstava, že niečo tak obrovské je v jeho malom telíčku, bola otrasná. Harvey sa vrátil domov. No len na niekoľko týždňov, pred tým, ako sa mal podrobiť liečbe. Stále chcel byť s Holly a čokoľvek robila, vždy bol s ňou. V tej dobe som začala dojčiť, keď to prvýkrát uvidel, bol veľmi znechutený. Vysvetlila som mu, že aj jeho som kedysi kojila.

Keď prišiel čas jeho odchodu do nemocnice, rozhodla som sa, že ja a Holly pôjdeme s ním. „Ideme na dobrodružný výlet len pre teba – staršieho brata a mladšiu sestru,“ vysvetlila som mu. „Hurá!“ tešil sa. „Ako sa cítiš?“ spýtala som sa ho po prvej chemoterapií. „Dobre, je tu Holly? Chcel by som s ňou sledovať rozprávky,“ znela jeho odpoveď. Vždy bol s ňou, aj keď mu bolo najhoršie. Keď sa nudila, skočil dole z postele a šiel jej podať hračky. Často si pri tom vytrhol infúzie, ale nevadilo mu to. Keď Holly plakala, všemožne sa snažil ju rozveseliť a vždy sa mu to podarilo. Bol veľmi silný. Holly ho odpútavala od bolestí a od jeho stavu. V priebehu nasledujúcich mesiacov sme sa stále sťahovali z a do nemocnice, no vždy, keď tam musel prespať, boli sme s ním. Potrebovali len jeden druhého.

Harveyho liečba chemoterapiou sa skončila symbolicky na Hollyne narodeniny. Celá rodina prišla k nám domov a oslavovali sme. Harveyho pozornosť patrila len Holly. S úsmevom jej podal darček. Vybral jej knihu. O niekoľko týždňov sme mali čerstvé správy o Harveyho stave. Chemoterapia nezabrala tak, ako doktori očakávali, no aj tak boli odhodlaní spraviť operáciu. Predtým, ako šiel Harvey na operačnú sálu, sme sa s ním všetci rozlúčili. O 6 hodín bol vonku. Všetko prebiehalo dobre, ale aj tak tam stále boli náznaky, že sa rakovina môže šíriť. Doktori ho poslali na rádioterapiu.

Moje srdce bolo zlomené. Bola som už tak strašne vyčerpaná a nedokázala som sa zmieriť s tým, že Harvey by mohol zomrieť. Absolvoval toľko liečebných procedúr a ja som stále dúfala, že sa vylieči. Už som na to nemala silu a videla som, že ani Harvey. Keď šiel na rádioterapiu, dala som mu do ruky jeho obľúbenú hračku, mašinku Thomasa. Ležal pod strojom, ktorý mal zničiť rakovinové bunky, zvieral v rúčke malú lokomotívu a upieral na mňa zúfalý pohľad. Po troch týždňoch liečby sa vrátil domov. Sledovala som ho, ako sa hrá s Holly. Bol taký šťastný, no mala som z toho zmiešané pocity. Vylieči sa?

Nasledujúci mesiac chodil z jedného testu na druhý, aby lekári zistili, či liečba zabrala. Doktor nám nakoniec priniesol dobré správy. „Nádor je preč!“ Zo srdca mi padol obrovský kameň. Konečne som bola šťastná. Ja, Harvey, Holly, Daniel, aj všetci ostatní. Harvey bol síce dosť vyčerpaný a nedokázal ani osláviť svoje piate narodeniny, no my sme mali o jeden dôvod viac na oslavu. Prenajali sme veľkú sálu a party sme pojali v štýle superhrdinov. Lennox a Daniel boli oblečení ako Batman, ja som bola Supermama a Holly Superdieťa. Harvey bol sám muž z ocele – Superman. Dokonca sme mu dali upiecť špeciálnu tortu pre superhrdinov.

Charitatívna organizácia „Make wish Foundation“ mu splnila jeho tajné prianie. Zariadili mu stretnutie s Mister Maker-om z jeho obľúbeného programu o umení a remeslách televízie CBeebies. Pred šiestimi mesiacmi nám doktori oznámili, že Harvey sa úspešne vyliečil z rakoviny. Stále chodí na prehliadky, no drží sa skvele. Dokonca sa vrátil späť do školy. Holly už vie chodiť a učí sa prvé slová. Harvey je jediný, kto jej rozumie a po tom všetkom, čo spolu prežili, medzi nimi vzniklo puto, ktoré nemôže byť nikdy narušené. Je to môj hrdinský chlapec. 

Emma Nelson, 34, Bracknell, Berkshire

Zdroj a foto: fullhousemagazine.co.uk