Akých hrdinov zvyknú mať ženy? V pätnástich je to nejaká speváčka, v osemnástich nový spolužiak, po dvadsiatke (vlastne navždy a naveky) je tou hrdinkou mama. 26- ročná Alice Crawley sa rozhodla podeliť o to, prečo pokladá svoju mamu za hrdinku.
Podpora rodiny
Mary-Ellen Crawley bola prvýkrát diagnostikovaná depresia v roku 1992. Teraz má 53 rokov a touto chorobou trpela počas celého Alicinho detstva. „Bolo ťažké vyrastať s nedostatkom prijatia,“ spomína Alice. O 5 rokov neskôr (1997) odišla s bratom a s otcom do Sydney. Rodina podporila svoju mamu, a tak sa Mary rozhodla pre liečbu v zariadení pre duševné zdravie. Do roku 2005 podstúpila liečbu každý rok.
Roky tvrdej práce
Alice dodnes hovorí, že počas jej liečby nebol žiaden bod zlomu, kedy sa to celé otočilo, ale boli to roky tvrdej práce, ktoré sa naozaj vyplatili. „Lieky, ktoré užívala boli konečne bez vedľajších účinkov. S pomocou našej rodiny, priateľov a terapie sa moja mamička dokázala skutočne vyliečiť.“ Aj napriek tomu, že prechádzala z jednej nemocnice do druhej, vždy tu bola pre svoju rodinu. „Najúžasnejšia vec na tom všetkom je to, že nevzdala boj s touto chorobou. Bola silná, nevynechala žiadne naše narodeniny, promócie alebo niečo podobné. Vždy robila všetko pre to, aby mohla byť s nami. Do toho dávala všetku svoju silu.“
Iný človek
Mary-Ellen dnes pracuje ako zdravotná sestra v Centre pre rakovinu. Naučila svoju rodinu vydržať a snažiť sa, aj keď je úspech v nedohľadne. „Mamička je úplne iný človek,“ hovorí Alice. Rozpráva sa s mamou každý deň, cez e-mail, po telefóne. Najradšej má však čas, keď sa celá rodina zíde pri stole. „Najväčšou inšpiráciou pre mňa je to, ako rodičia čelia protivenstvám, ako udržiavajú všetko v perspektíve, či len sa učia oceniť maličkosti. Zistili sme, že nepotrebujeme veľa k svojmu šťastiu. Stačí nám spoločná večera vo štvorici. To je naša najobľúbenejšia činnosť.“
Text: Stanislava Andraščíková
Zdroj a foto: womansday.com.au
